História kúpeľov v Dolnom Smokovci

Mesto Vysoké Tatry, miestna časť Dolný Smokovec ma bohatú kúpeľnú históriu a s tým súvisí aj fakt, že je to osada, v ktorej stojí niekoľko starších kúpeľných hotelov. Je to liečebná osada so špecializáciou na detskú tuberkulózu (kostnú a pľúcnu). Podnet na jej založenie dal r.1881 kežmarský učiteľ Jozef Bohuš, ktorý sa pokúsil vybudovať blízko Starého Smokovca cenove prístupný študentský turistický domov. Nedostatok kapitálu zmaril jeho snahu. Nedokončenú budovu prevzala a ďalšie pozemky kúpila Kežmarská banková účastinná spoločnosť, ktorá z osady vytvorila letovisko uhorskej aristokracie. Najstaršie obdobie výstavby charakterizujú hrazdené šľachtické letohrádky.

Prvý väčší hotel (terajšia Vila Kollár) postavili r.1889. Všetky tieto stavby s drevenou kaplnkou z r.1890 projektoval spišskosobotský architekt Gedeon Majunke. Za 1.svetovej vojny bola tu vojenská liečebňa, odvtedy ostala osada v službách zdravotníctva. Vojskom vyprázdnené budovy obsadili tuberkulózne deti. Podľa projektov architekta J. Mareka vyrástla r.1931 moderná liečebňa s interným a chirurgickým pavilónom, ktorá je dodnes centrálnym objektom komplexu. K Dolnému Smokovcu patrí aj sídlisko Pod Lesom. Po 2005 však kúpeľno-liečebný charakter začal upadať a dnes sa do popredia dostáva voľnočasová rekreácia, turistika, zimné športy.

Gedeon Majunke

Pre Dolný Smokovec projektoval hrazdené a zrubové stavby. V štýle neoklasicizmu kombinovaného s neorenesanciou a secesiou projektoval administratívne a školské budovy, vily a rodinné domy pre spišské mestá. Reštauroval niektoré tamojšie kaštiele, je autorom niekoľkých náhrobkov na spišských cintorínoch, podľa jeho návrhov vznikli záhrady a parky. V rodnom meste zastával síce aj tradičnú funkciu veliteľa dobrovoľného hasičského zboru, viac sa však usiloval o jeho modernizáciu. Veľmi mu záležalo na tom, aby v Spišskej Sobote zaviedli elektrický prúd, vďaka nemu tu pracovala jedna z prvých parných píl u nás. Najväčšiu časť svojej životnej energie však venoval Vysokým Tatrám, kde sa po otvorení Košicko-bohumínskej železnice začínalo s rozsiahlou výstavbou. Poznatky z alpských turistických centier uplatnil pri riešení letovísk, chát, kúpeľných, spoločensko - pohostinských zariadení aj romanticky pôsobiacich kostolíkov. Vždy vychádzal z konkrétneho prostredia, stavby doň komponoval ohľaduplne, nerušivo. Preferoval prírodné materiály odolné voči možným klimatickým vplyvom. Jedine tak sa mohol pustiť aj do stavania Téryho chaty.